SÚCITENIE alebo SEBAKRITIKA?

Všimli ste si zaujímavý fenomén spojený s tým, že keď je niekomu z našich blízkych ťažko, máme tendenciu podporovať ho, byť k nemu láskavý a milý, veľakrát súcitný?
Ako to však máte vo vzťahu k sebe? Možno ste niekedy spozorovali, že ak sa necítite dobre a niečo sa vám deje, ste unavení, neviete vždy byť milý k sebe samému a možno si aj vyčítate prečo ste taký slabý prípadne sa kritizujete.
Podľa niektorých výskumov je však súcit k sebe samému jedným z faktorov ktorý ovplyvňuje naše psychické zdravie, kvalitu vzťahov k iným a postoj k sebe.  
Podľa Dr. Kristin Neff, súcit k sebe samému znamená, že máme so sebou láskavý vzťah aj v momentoch, keď zlyháme alebo urobíme chybu. Pouvažujte ako to máte vy?
* Aké myšlienky vám napadajú v náročnej situácii?
* Aké myšlienky vám napadajú, keď sa necítite dobre prípadne keď nedosiahnete nejaký cieľ?
* Kritizujete sa, alebo sa viete povzbudiť?

Vaša vnútorná kritika vychádza z presvedčení, ktoré máte sami o sebe ako napr.: Som chybný/á. Som nemožný/á. Som neschopný/a.Možno sa teraz pýtate? „Odkiaľ sa tieto presvedčenia vzali?“
Je možné, že ich zdroj objavíte už niekde v detstve, ako spôsob vášho fungovania, ktorí ste sa naučili aby ste sa kvôli niečomu cítili bezpečne, aby ste sa chránili pred emočným zranením.
Možno budete namietať, že vaša sebakritika vás posúva vpred, avšak…  Prečo sa potom niekedy po „naložení si kritiky“ cítite ešte horšie?
V náročnej situácii je dôležité prejaviť si súcit tým, že si odpoviete na otázku: „Ako sa aktuálne cítim a čo by som potreboval?“ 
Možno zistíte, že ste taký unavený, že už toho sebakritika chcete len umlčať. A že vám sebaodsúdenie nijako nepomáha.
Súcitný k sebe neznamená byť egoistom. Výskumy ukazujú, že práve súcitní ľudia sú veľmi starostliví voči partnerom a ich chybám.
Ak sa vám zdá, že sebakritika je vašim každodenným spoločníkom, považujete za nemožné aby ste zrazu boli  k sebe milý, chápajúci. Avšak môžete na tom skúsiť pracovať postupne, malými krokmi:
* Počúvajte sa, kedy ste k sebe kritický a v tejto situácii skúsiť kritiku o niečo zjemniť, preformulovať. Predstavte si pritom, že pomáhate niekomu blízkemu.
Napr. v reakcii na vnútornú myšlienku ako „som idiot“ je potrebné odpovedať v prvej osobe pozitívnym spôsobom, dávať odpovede ako:
„Som inteligentný človek, ktorý má niekedy problémy, ale dostatočne kompetentný na to, aby sa dostal dopredu“.
Napíšte si, čo by ste chceli počuť o sebe od dobrého kamaráta a v náročných chvíľach si to prečítajte.
* Starostlivosť o seba –  v náročnej situácii porozmýšľajte, ako by ste sa o seba postarali čo najlepšie. 
* Skúste si pomenovať vaše základné potreby a priebežne ich napĺňajte.

Súcit k sebe znamená byť k sebe láskavý a milý, chápajúci seba samého, ako aj akceptáciu toho, že nie som perfektný. Vďaka tomu chápeme a prijímame, že každá chyba ktorú urobíme je potenciál pre náš rast a učenie sa. (Dr. Kristin Neff)

Ak je váš sebakritik veľmi trýznivý a ťažko sa proti nemu bojuje, môžu byť pre vás užitočné psychologické sedenia. Odhalia vzorce vášho správania voči sebe a takisto pôvod tohto správania, pomôžu tiež s postupnou zmenou.
e dôležité byť oporou samému v sebe. Nebyť perfektný je naša spoločná ľudská skúsenosť. Podľa Hickmana je „sebasúcit zaobchádzanie so sebou ako zaobchádzanie s dobrým priateľom.“ 

Vy sami ste si tým najbližším človekom, preto keď ste zranený, netreba si ešte viac ubližovať.
A vaším cieľom by malo byť nájsť láskavejší a čestnejší postoj voči sebe.