Vplyv sociálnych médií na duševné zdravie

Aktivita na sociálnych sieťach má hmatateľné výhody. Je však oprávnene kritizovaná za tendenciu toxických účinkov na duševné zdravie používateľov (kyberšikana, trolly, škodlivé porovnávanie, nedostatok spánku kvôli strachu z toho, že niečo zmeškám (FOMO), menej častým osobným interakciám…to všetko môže používateľov prevalcovať a viesť k hlbokej úzkosti.

Sociálne médiá majú veľkú silu v ovplyvňovaní správania ľudí – pozitívne alebo negatívne a teda pôsobia na naše duševné zdravie.

POZITÍVNY VPLYV SOCIÁLNYCH MÉDIÍ NA DUŠEVNÉ ZDRAVIE – existuje niekoľko potenciálnych výhod. Psychológovia Adriana M. Manago a Lanen Vaughn zistili, že pri dospievaní ponúkajú väčšie množstvo príležitostí nadviazať priateľstvo a zažívať radosť. Uviedli, že si mladší používatelia môžu vytvárať silnejšie väzby vďaka ľahkému prístupu k informáciám a záujmom priateľov. Tieto spojenia ponúkajú používateľom príležitosť na väčšiu samostatnosť a autonómiu, čo zvyšuje ich schopnosti kritického myslenia a rozhodovania. Pocity komunity a vlastnej hodnoty citeľne pomáhajú zlepšovať duševné zdravie používateľov. Organizácia Painted Brain, uvádza nasledovné pozitívne účinky: sociálna integrácia s podobnými záujmovými skupinami, zdravé a na telo pozitívne pôsobiace vplyvy, dostupnosť podporných skupín, udržiavanie a budovanie nových vzťahov, priestor pre nové spôsboy myslenia.

NEGATÍVNY VPLYV SOCIÁLNYCH MÉDIÍ NA DUŠEVNÉ ZDRAVIE – podľa vedeckého článku publikovaného v Journal of Social and Clinical Psychology koreluje vysoká úroveň depresie s používaním Facebooku. Čím viac času tu používatelia trávili, tým viac trpelo ich duševné zdravie. Spôsobilo to aj porovnávanie vlastných profilov s ostatnými a teda sa cítili vo svojich životoch horšie. Potvrdzuje to aj lekár a cyberpsychológ Igor Pantic, ktorý hovorí: „Dlhodobé používanie sociálnych sietí, ako je Facebook, môže súvisieť so známkami a príznakmi depresie.“ Keď budú ľudia porovnávať svoj život s toľkým mnosžstvom iných životov, zistia, že ich duševné zdravie sa bude skôr zhoršovať.

V inej štúdii, v ktorej respondenti uviedli mierne používanie sociálnych médií, sa potvrdil pozitívny pohľad na seba a svoj život. Ostatní, ktorí ich využívali viac, uvádzali aj negatívny dopad na ich sebaúctu. Tiež uviedli, že im chýba spokojnosť so svojimi životmi, čo priamo súviselo s ich nižšou sebaúctou. Z toho je zrejmé, že odložiť občas telefón a sústrediť sa na moment, na našich blízkych, na to čo sa práve deje, môže mať výrazne pozitívny vplyv na naše duševné zdravie.

Zraniteľnosť niektorých používateľov sociálnych médií môže vo všeobecnosti viesť k „falošnému online ja.“ Napríklad štúdia „Facebook-ja “ ukázala, že ľudia s nízkou sebaúctou si na sociálnych sieťach oveľa pravdepodobnejšie vytvárajú alternatívne „ego“. Čo nám naznačuje, že porovnávať náš reálny život s online životom niekoho iného, nemá zmysel.

Prečo nás zaujíma viac život a prezentácia iných ako ten náš vlastný? Dôvodov je mnoho. Ako to však prelomiť? Jednoducho. Zlepšime si náladu sami sebou, potešme sa z nového dňa, urobme si namiesto “rannej kontroly sveta” dobré raňajky, zapnime si hudbu, poseďme si na balkóne alebo sa oblečme a vyjdime von. Ranná prechádzka nás vzpruží a naštartuje do nového dňa. Aká je ta vaša „offline“ rutina? Čo robíte pre aktívne odpájanie sa? Dajte nám vedieť.

Želáme vám krásny a možno offline deň. 🙂

Vaše Duše

ZDROJ: https://online.king.edu/news/psychology-of-social-media/